Čo ma zaujalo na čítaní knihy
– Konrád Lórenz-
,,Zhovára sa s dobytkom , vtákmi a rybami“.
Túto knihu som si kúpila v roku 2014, v nepravidelných intervaloch som si prechádzala určité kapitoly, ktoré sú veľmi zaujímavo napísané, odporúčam pre všetkých záujemcov správania sa zvierat – etológie – od maličkých akváriových rýb, cez dravce až po dobytok.
Knihu napísali traja ,,neskúsení spisovatelia “ – prírodovedci ako sami uvádzajú v príhovore. Citujú Konráda Lórenza a jeho pozorovania v zoologických záhradách, v prírode, pozorovanie dravcov, psov a rybičiek…
Konrád Lorenz sa celý život venoval výskumu správania sa zvierat.
,,Táto oblasť si vyžaduje dôverný vzťah k živému zvieraťu, ale aj nadľudskú trpezlivosť pozorovateľa, takže len teoretický záujem o zviera nestačí. Živiť vytrvalosť, nebyť lásky, ktorá práve v správaní človeka a zvieraťa umožní vnímať aj príbuzné momenty dovtedy len vycítené.“
V kapitole ,,Súcit zo zvieratami“ opisuje umiestnenie zvierat vo výbehoch.
- Kráľ púšte, trpí malým priestorom oveľa menej ako napríklad líška alebo vlk. Lev je najlenivejší zo všetkých šeliem. Vo voľnej prírode ho vedie len tlak hladu na lov. V zajatí zoo si pekne vylihuje a vôbec ho neuvidíme behať hore dole po stranách klietok, je to len taká prechádzka pre dobré trávenie. Líšky behajú v pre nich tesných voliérach hodiny. (Konrád Lorenz)
Na moje prekvapenie sa v tejto úžasnej knihe opisuje aj dravec Orol kráľovský, ani som len netušila, že aj pán Konrád bol sokoliarom, ale práve tohto majestátneho dravca tu nejako ,,kráľovsky neopisuje.“
Píše tu o svojom sklamaní, ktoré mu pripravil jeho orol, za šesťdesiat šilingov.
- ,,Samička, krásne sfarbená, staršia. Hlavu obracala hornou stranou nadol, boli to jej prejavy nehy voči sokoliarovi, vyrážala tiché jemné zvuky hodné hrdličky, bola úplný baránok.“
– to je tá pozitívna časť, ktorá ma veľmi hriala na srdci a na duši, ale …
- ,,Kúpil som si ju preto , aby som s ňou chodieval na poľovačku, ako to odjakživa robia s vtákmi v Kirgizi a iné národy. Prirodzene, nenamýšľal som si, že by som pri ušľachtilej poľovačke s ušľachtilým vtákom mohol dosiahnuť nejaké športové úspechy, dúfal som však, že sa mi naskytne príležitosť pozorovať tohto veľkého dravca pri love a získavaní koristi, hoci aj len pri chytaní vypusteného králika domáceho. Tento plán stroskotal na tom , že moja samica orla neublížila pokusnému králikovi ani vtedy, keď bola hladná. Ani na lietanie nemala veľkú chuť, hoci , bola zdravá, mocná a mala vynikajúce letky. Lietala len vtedy , keď v našej záhrade dul priaznivý vietor, ktorý ju vyniesol do výšky, takže mohla zostať v povetrí bez toho, aby musela namáhať svaly. Pristála hocikde v okolí, tam zostala sedieť a čakala kým po ňu prídem.“ (Konrád Lorenz)
V kapitole ,,Vernosť predsa nie je prázdny blud“ uvádza:
Zväzok medzi človekom a psom bol spontánny , ani jedna zmluvná strana nebola donútená k zajatiu, bolo to úplne prirodzené. Iné zvieratá sa stali domácimi zvieratami cez zajatie, okrem mačky, ale aj tak mačka nie je skutočne domácim zvieraťom.
Priateľom je iba pes, väčšina psov si hľadá ,,človeka ako vodiaceho psa.“
,, Spomedzi všetkých psov, s ktorými som sa doteraz zoznámil, sú najvernejší tí, v ktorých žilách prúdi krv Canis aureus, plus riadna dávka krvi Canis lupus. Nordický vlk sa stal domácim zvieraťom asi len sprostredkovane, krížením so psami aurerus. V protiklade k rozšírenej mienke, že vlk hrá podstatnú úlohu v rade predkov všetkých väčších psích rás, porovnávacia etológia vie, že všetky európske psie rasy, aj tie najväčšie medzi nimi ako dogy a ovčiarske psy, sú čisté psy aurerus, majú v sebe aj drobnulinkú zložku vlčej krvi.“
V kapitole o našich najvernejších miláčikoch sa opisuje zdržanlivá exkluzivita a bojová súdržnosť. Ako Konrád Lorenz opisuje, že za každú cenu patria k vlastnostiam vlka, ktoré v ohromne priaznivom zmysle ovplyvňujú charakter všetkých psích rás so silnou prímesou vlčej krvi, čím sa veľmi pozitívne odlišujú od psa aurea, ktorý sa väčšinou spriatelí s každým človekom. Napríklad pes lupus, bude verný len jednému pánovi. Ak odídete pes lupus, nikdy neposlúchne nikoho iného z rodiny, stane sa tulákom, bude loviť hydinu, ponevierať sa po okolí. Etológ Konrád tu ďalej opisuje psa aurea, u ktorého je od pradávna daná prítulnosť, ktorá z neho robí pohodlného a poslušného sprievodcu človeka na všetkých jeho cestách. U tohto psa je veľká pravdepodobnosť, že sa stane oddaným pre každého.
Použitá literatúra :
- Konrád Lorenz, Zhovára sa s dobytkom, vtákmi a rybami, Vydavateľstvo Petrus 2004, ISBN: 8088939496
- Fotografia, Andrea Tobiašová, na fotke : Nemecký ovčiak – Abrak.